Tachykardia je zrýchlená tepová frekvencia (viac ako 100 úderov za minútu). Ak je tachykardia neúmerná situácii (väčšinou v kľude), je hodnotená ako patologický jav. Fyziologicky vzniká pri telesnej záťaži (napr. pri športe), pri strese, ale môže byť aj príznakom choroby (pri horúčke, anémii, poruchách štítnej žľazy a pod.), vtedy hovoríme o sínusovej tachykardii. 

Tachykardie, ktoré sú hodnotené ako patologické, majú príčinu v samotnom srdci a môžu byť rôzneho charakteru, od menej závažných, až po život ohrozujúce. Ich príčina je v menšej časti následkom vrodenej anomálie prevodového systému srdca, vo väčšine prípadov však vznikajú v dôsledku získaného ochorenia srdca (zápal, kardiomyopatia, degeneratívne zmeny, ischémia).  Tachyarytmie môžu vzniknúť aj následkom zmien vnútorného prostredia organizmu alebo vplyvom niektorých liekov, ktoré majú arytmogénne nežiadúce účinky.

Tachykardie sa ďalej rozdeľujú podľa miesta, kde vznikajú na supraventrikulárne tachykardie (fibrilácia predsiení, flutter predsiení, predsieňová tachykardia, AV reentry tachykardie) a komorové tachykardie (monomorfná alebo polymorfná komorová tachykardia, komorová fibrilácia).

Patologické tachykardie sa diagnostikujú pomocou EKG vyšetrenia.

Srdcové zlyhávanie je stav, keď je srdcový sval oslabený a nie je schopný plniť svoju prečerpávaciu funkciu, preto krv, ktorá by mala byť vypudená smerom ku všetkým orgánom tela sa hromadí v žilovom obehu. 

Príčinami vzniku srdcového zlyhávania sú  koronárna choroba alebo srdcový infarkt, nedostatočne korigovaný tlak krvi, chlopňové chyby, kardiomyopatie, arytmie a iné. Zabrániť jeho vzniku je možné prevenciou týchto ochorení. Srdcové zlyhávanie sa delí  podľa toho, či dominujú príznaky z postihnutia pravej alebo ľavej komory na pravostranné a ľavostranné.

Liečba zahŕňa liečbu základného ochorenia, medikamentóznu liečbu, pri závažnej srdcovej dysfunkcii implantáciu srdcovej resynchronizačnej terapie alebo kardioverter-defibrilátora (odvráti život ohrozujúcu arytmiu), zariadenia na podporu krvného obehu, v indikovaných prípadoch aj transplantáciu srdca.

Synkopa je prechodná strata vedomia, ktorá vzniká náhle v dôsledku nedokrvenia mozgu, pominie sama a človek sa preberá. Vazovagálna synkopa patrí medzi reflexné synkopy, má dobrú prognózu, neskracuje prežívanie pacientov a nevyžaduje liečbu. Negatívom je, že pri páde môže dôjsť k zraneniu. 

Čo je koronárna artériová choroba?

KACH je poškodenie cievnej steny spôsobené ukladaním tukov a vápnika. Môže viesť k  zúženiu alebo uzavretiu cievy, a tým k obmedzeniu dodávky krvi pre srdcový sval. Koronárne artérie sú tri cievy, ktoré zásobujú krvou srdce. Samotné srdce je sval, ktorý pumpuje do tela krv a s ňou kyslík. Choroba, ktorú nazývame „ateroskleróza“ poškodzuje stenu koronárnych ciev. Významné zníženie  krvného zásobovania srdcovej svaloviny spôsobuje anginu pektoris – ischemickú bolesť na hrudníku.

Čo je srdcový infarkt?

Náhle, úplne prerušenie toku do časti srdcovej svaloviny sa prejaví ako infarkt myokardu. Srdcový infarkt alebo infarkt myokardu (MI) je život ohrozujúca núdzová situácia vyžadujúca okamžitú lekársku starostlivosť. Stáva sa to vtedy, keď sa prietok krvi do časti srdca náhle zastaví a svalové bunky nedostávajú dostatok kyslíka. Zvyčajne je infarkt spôsobený upchatím jednej alebo viacerých koronárnych artérií. Bez prísunu krvi nemôže srdce správne fungovať. Funkcia srdca je znížená alebo dokonca úplne zlyhá. V druhom prípade môže smrť nastať náhle. Ak je postihnutá iba malá časť srdcového svalu, srdce môže byť zranené, ale stále schopné fungovať so zníženou kapacitou. Čím dlhšie je však krvný obeh srdca narušený, tým vyššie je riziko, že svalové bunky odumrú a budú nahradené zjazveným tkanivom. Toto zjazvené tkanivo nie je schopné vykonávať úlohy svalu a srdce už nikdy nezíska svoju pôvodnú silu a kapacitu. Niekedy môže zjazvené tkanivo spôsobiť nepravidelný srdcový tep, pretože nemôže viesť elektrické impulzy, ktoré riadia činnosť srdca. Ak je srdce vážne poškodené, dokonca aj malý stres môže preťažiť jeho kapacitu a spôsobiť potenciálne smrteľný infarkt. Preto je kľúčové čo najrýchlejšie nájsť a liečiť blokádu prietoku krvi.

Čo je choroba periférnych artérií?

Ochorenie periférnych artérií postihuje tepny nôh, obličky a iné časti tela okrem mozgu a srdca. Zužuje alebo blokuje tepny, čím znižuje prietok krvi. Keďže mnohí ľudia o tejto chorobe nevedia, často nie je včas rozpoznaná, a preto sa lieči príliš neskoro. Najčastejšou príčinou ochorenia periférnych artérií je hromadenie tukového plaku v tepnách, nazývané artérioskleróza. Plak sa skladá z cholesterolu, krvných tukov, bunkového odpadu, vápnika a proteínu nazývaného fibrín. Zužovaním alebo blokovaním tepien plak znižuje normálny prietok krvi (ischémiu). Bez dostatku krvi bohatej na kyslík prestávajú orgány a tkanivá fungovať. Najčastejším typom periférneho arteriálneho ochorenia je kritická končatinová ischémia (CLI).

 CLI znamená, že prietok krvi do jednej alebo viacerých končatín, ako sú ruky, nohy alebo chodidlá, je vážne zablokovaný. 50 až 75 percent pacientov s periférnym arteriálnym ochorením tiež trpí cerebrálnou a/alebo koronárnou artériosklerózou, ktorá môže spôsobiť mŕtvicu alebo srdcový infarkt. 

Niektoré z nasledujúcich rizikových faktorov, ktoré zvyšujú možnosť vzniku PAD, možno ovplyvniť, niektoré však nie: 

• Vek (nad 45 pre mužov, nad 55 pre ženy) 
• Rodinná anamnéza 
• ochorenia srdca a ciev 
• Diabetes 
• Fajčenie 
• Hypertenzia (vysoký krvný tlak) 
• Vysoké hladiny cholesterolu v krvi (LDL, niekedy nazývaný „zlý“ cholesterol) 
• hladiny triglyceridov (typ tuku nachádzajúceho sa v krvi) 
• Nízka hladina „dobrého“ cholesterolu (HDL) 
• Nadváha alebo obezita 
• Nadmerná konzumácia alkoholu 
• Nadmerný stres 
• Nedostatok pohybu

Čo je diabetická noha?

Diabetická  noha je jednou z najčastejších komplikácií cukrovky (diabetes mellitus). Vzniká následkom poškodenia nervových vlákien a ciev dolných končatín.

Poškodenie nervových vlákien sa nazýva diabetická polyneuropatia. Prejavuje sa brnením, tŕpnutím, pálením, bolesťou dolných končatín a môže viesť k strate citlivosti v nohách. Keď pacient s cukrovkou stratí citlivosť v nohách, neuvedomuje si napr., že ho tlačí topánka, zohnutá ponožka a dochádza k vzniku drobných rán a odrenín. Do týchto drobných rán sa môže dostať infekcia a ďalej zhoršiť hojenie rany. 

Poškodenie ciev pri dlhotrvajúcej cukrovke spôsobí pokles prítoku krvi do dolných končatín, čo má za následok nedostatočný prísun kyslíka a živín do tkanív. To vedie k spomaleniu hojenia rán a predĺženiu liečby infekcie. Závažne infikované rany sa pri nedostatočnom prekrvení nikdy nezahoja.  

V prípadoch, kedy sa napriek starostlivosti rana na nohe nehojí, pacientovi je vykonaná amputácia jedného alebo viacerých prstov, chodidla či rôzne rozsiahlych častí dolnej končatiny. Závažná infekcia sa môže rozšíriť krvou do celého tela a spôsobiť až zlyhanie orgánov. V takomto prípade je amputácia končatiny jedinou možnosťou na záchranu života. 

Čo môže pacient s cukrovkou urobiť pre zdravie svojich nôh? Z hľadiska základného ochorenia je dôležitá dobrá kontrola hladiny cukru v krvi a to dlhodobo. Preto je potrebné dôsledné dodržiavanie diabetológom doporučenej liečby a diétnych opatrení.