Je prístroj, ktorý chráni srdce pred malígnou (život ohrozujúcou) komorovou arytmiou, ako je fibrilácia komôr alebo komorová tachykardia a k prevencii náhlej srdcovej smrti.  ICD dokáže automaticky detegovať a rozpoznať arytmiu a po vyhodnotení ju prerušiť.  ICD sa implantuje podobne ako kardiostimulátor pod oblasť ľavej kľúčnej kosti a cez žilový prístup sa zavedú elektródy do srdca.

Elektródy zavedené do srdcového svalu nepretržite snímajú srdcový rytmus a v prípade detekcie malígnej arytmie ICD automaticky doručuje terapiu. Terapia môže byť buď formou antitachykardickej terapie (ATP) – rýchly sled stimulačných impulzov, ktoré môžu arytmiu prerušiť a ukončiť alebo, v prípade ak táto terapia nie je účinná, doručením elektrického výboja, ktorý arytmiu ukončí.

CRT je prístroj na kardiálnu resynchronizačnú terapiu. Používa sa pri dyssynchrónnej kontrakcii komôr (napr. pri blokáde ľavého Tawarového ramienka)

CRT sa často označuje ako biventrikulárny kardiostimulátor – zabezpečuje synchrónnu stimuláciu komôr. Prístroj má väčšinou 3 elektródy (v niektorých prípadoch len 2 elektródy v komorách): jedna elektróda umiestnená v pravej predsieni, druhá v pravej komore a tretia zavedená cez koronárny sínus na stimuláciu ľavej komory.

Komorové elektródy slúžia na synchrónnu stimuláciu pravej a ľavej komory.

CRT resynchronizačné prístroje môžu byť vo forme kardiostimulátora (CRT-P) alebo kombinované s funkciou defibrilátora (CRT-D).

Ide o pomerne novú metódu liečby porúch srdcového rytmu, umožňujúcu zničenie (tj. abláciu) abnormálneho tkaniva v srdci, ktoré zodpovedá za vznik tejto poruchy. Arytmie vznikajú na základe dvoch mechanizmov. Prvým z nich je tzv. reentry, kedy dôjde ku krúživému šíreniu vzruchu okolo určitej bariéry v srdci. V druhom prípade ide o tzv. fokálne arytmie, kedy dôjde k patologickému šíreniu aktivácie z jedného miesta v srdcových oddieloch.

Katétrová ablácia sa vykonáva nechirurgickou cestou (tj. bez nutnosti operácie srdca), a to pomocou špeciálnych tenkých a ohybných elektród (katétrov). Pri výkone sa zavedie katéter cez žilu alebo tepnu v slabine do srdca a jeho hrot sa umiestni čo najbližšie k miestu vzniku poruchy srdcového rytmu.  Potom je  vykonané tzv. elektrofyziologické vyšetrenie. Vyšetrenie sa v zásade skladá zo snímania elektrických signálov z rôznych miest v srdci (sledovanie elektrickej aktivity v srdci a jej šírenia) a elektrickej stimulácie rôznych oblastí srdca (sledovanie rýchlosti šírenia vynútenej elektrickej aktivity). Stimulácia srdca sa používa (vo väčšine prípadov arytmií) tiež na vyvolanie príslušnej poruchy srdcového rytmu, ktorou pacient trpí. V niektorých prípadoch sa môžu pri arytmii alebo v priebehu vyšetrenia podávať aj rôzne lieky (s cieľom uľahčiť vyvolanie alebo naopak prerušenie arytmie). Tým je možné potvrdiť diagnózu typu arytmie, čo je predpoklad na odstránenie pomocou katétrovej ablácie.

Po zistení typu arytmie je do príslušnej časti srdca zavedený špeciálny ablačný katéter, ktorý má ovládateľný koniec a dovoľuje ľahšie hľadanie miesta, ktoré sa podieľa na vzniku alebo udržiavaní arytmie. Toto môže byť najdlhšia časť výkonu, pretože určité miesta môžu byť veľmi ťažko prístupné a niekedy je nutné zmeniť veľkosť katétra alebo skúšať sa do daného miesta dostať z iného prístupu (napr. z krku namiesto triesla). Po nájdení miesta, ktoré je zodpovedné za vznik arytmie, je do hrotu katétra pustený špeciálny vysokofrekvenčný elektrický prúd, ktorý sa mení na teplo a zahrieva srdcové tkanivo v rozsahu niekoľkých milimetrov okolo hrotu. Týmto „spálením“ malého okrsku tkaniva je zdroj poruchy rytmu odstránený. Niekedy je potrebné „spáliť“ o niečo väčšiu oblasť tkaniva, aby sa predišlo krúženiu elektrického vzruchu.

Čo je koronarografa?

Toto vyšetrenie sa realizuje pod röntgenovým prístrojom s podaním kontrastnej látky. Tá umožní zobrazenie koronárnych artérií. Koronárne artérie sú cievy, ktoré zásobujú krvou, a teda kyslíkom a živinami srdcový sval. Koronarografia odhalí prítomnosť koronárnej artériovej choroby (KACH). Podaním kontrastnej látky priamo do koronárnej tepny sa tieto zúženiny priesvitu alebo uzávery tepien zobrazia. Pred výkonom sa znecitlivie oblasť vpichu (slabina alebo predlaktie) lokálnym anestetikom a zavedie sa do cievy katéter. Postupným zavádzaním katétra cez cievu sa dostaneme až k srdcu. Výsledok tohto vyšetrenia pomôže lekárovi vybrať najvhodnejšiu liečbu. Bezprostredne  po diagnostike je možné vykonať aj koronárnu plastiku (tzv. balónkovanie a stentovanie). 

Čo je balóniková angioplastika?

k miestu zablokovanej cievy lekár zavedie katéter s balónikom, ktorý sa dá nafúknuť. Tlakom balónika je plak tlačený k stene cievy a následne je balónik odstránený. Nasledujúcim balónikovým katétrom je k rovnakému miestu privedená a rozvinutá kovová výstuž (stent). Tá zostáva prichytená v cievnej stene aj potom, ako je balónikový katéter z cievy vytiahnutý.

Čo je liekom pokrytý balónikový katéter?

Klasická balóniková angioplastika (POBA), rozširuje zúženú cievu mechanicky. Ak existuje vysoké riziko opätovného upchatia cievy, môže byť potrebné zaviesť balónik potiahnutý liečivom, a to po jej mechanickom rozšírení. Liekom potiahnuté balóniky sa používajú na zníženie rizika opätovného zúženia cievy (restenóza). Povlak obsahuje liečivo, ktoré znižuje zápal a zabraňuje restenóze, ako aj neaktívne látky (excipienty), ktoré uvoľňujú liečivo do steny cievy. Pred použitím balónika potiahnutého liečivom sa cieva musí pripraviť podobným postupom ako obyčajná jednoduchá balóniková angioplastika. Po rozšírení cievy sa balónik potiahnutý liečivom umiestni a nafúkne do pripravenej časti cievy pomocou katétra. Akonáhle je povlak v tesnom kontakte s cievou, liečivo sa uvoľňuje do stien cievy. Lekár udržiava balónik nafúknutý počas určitého časového obdobia, aby sa zabezpečilo, že tkanivo absorbuje dostatok lieku. Potom sa balónik vyfúkne a vyberie z tela.

Čo je perkutánna koronárna intervencia/“Stentovanie“?

Túto procedúru používame na rozšírenie zúžených artérií prípadne na otvorenie úplne zablokovaných ciev. Metóda sa nazýva perkutánna koronárna angioplastika a implantáciou stentu, zjednodušene „stentovanie“. Pri nej počas zavedenia katétra, roztiahnutú alebo otvorenú cievu „vystužíme“ sieťkovou kovovou výstužou. Táto zostáva v cieve ako podporný aparát, ktorý zabráni jej opätovnému skolabovaniu. Podľa závažnosti je potrebné použiť jednu alebo viac výstuží. Tento výkon sa robí obdobným spôsobom ako koronarografia. Angioplastika trvá približne 15 minút v najľahších prípadoch, a  2 až 3 hodiny, v tých najťažších. Hospitalizácia po nekomplikovanej angioplastike je od 24 do 48 hodín.

Čo je balóniková angioplastika v periférnych cievach?

Na prístup k cievnemu systému urobí lekár malý rez v koži v blízkosti slabín a vloží zavádzač, cez ktorý sa zavedie balónikový katéter – do femorálnej artérie. Puzdro zavádzača poskytuje otvorený a bezpečný prístup pre všetky potrebné nástroje počas postupu. Po správnom umiestnení zavádzacieho puzdra sa do cievneho systému zavedie katéter. Na presné určenie presnej polohy zúženia, lekár vstrekne do katétra kontrastnú látku. Röntgenové žiarenie sa potom používa na určenie umiestnenia a rozsahu zúženej alebo zablokovanej časti cievy. Lekár potom nafúkne balónikový katéter. Keď sa zväčší, balónik pritlačí plak a iný blokujúci materiál proti stene tepny a otvorí cievu na obnovenie prietoku krvi. Po úspešnom rozšírení postihnutého segmentu sa balónik pred vytiahnutím z tela vyfúkne. Všetky ostatné nástroje sa odstránia a miesto vpichu sa starostlivo uzatvorí uzatváracím systémom.

Čo je implantácia stentu v periférnych cievach?

Pri angioplastike lekár, pomocou nafúknutia špeciálneho balónika zavedeného cez katéter, stlačí sklerotické pláty a hmoty na stenu tepny a tým sa vnútro cievy rozšíri. Toto následne umožní opäť výživu a prekrvovanie pôvodne nedokrveného (ischemizovaného) orgánu. Pri implantovaní stentu v mieste zúženia zostane malá kovová mriežka-výstuž, ktorá zabezpečí trvalý prietok krvi a po určitom čase do cievnej steny vrastá, hovoríme o jej epitelizácii. Počas tohto obdobia musí mať pacient upravenú (zníženú) zrážanlivosť krvných doštičiek a užíva za týmto účelom lieky.

Čo je to stent?

Stent je v podstate trubička vytvorená z ultratenkých drôtikov, určená na vystuženie cievnej steny zvnútra. Periférny stent je menej často vyrobený z ocele alebo chróm-kobaltovej zliatiny. Najčastejšie je ale stent určený do periférnej cirkulácie vyrobený zo zliatiny niklu a titánu (nitinol). Niektoré stenty sú na povrchu potiahnuté liečivom, ktoré postupným uvoľňovaním zo stentu zabraňuje spätnému zužovaniu tepny v danom mieste.

Poškodenie ciev pri dlhotrvajúcej cukrovke spôsobí pokles prítoku krvi do dolných končatín, čo má za následok nedostatočný prísun kyslíka a živín do tkanív. To vedie k spomaleniu hojenia rán a predĺženiu liečby infekcie. Závažne infikované rany sa pri nedostatočnom prekrvení nikdy nezahoja.

Čo môže pacient s cukrovkou urobiť pre zdravie svojich nôh? Z hľadiska základného ochorenia je dôležitá dobrá kontrola hladiny cukru v krvi a to dlhodobo. Preto je potrebné dôsledné dodržiavanie diabetológom doporučenej liečby a diétnych opatrení.

Je tiež dôležité, aby bol pacient s nehojacou sa ranou na nohe čo najskôr vyšetrený cievnym špecialistom – angiológom alebo cievnym chirurgom.

Vyšetrenie cievnym špecialistom odhalí poruchu prekrvenia dolnej končatiny, ktorá je u väčšiny pacientov s diabetom významným faktorom spomaľujúcim hojenie rany. U veľkej časti pacientov však ide o odstrániteľný problém.

Okrem staršej chirurgickej liečby – vytvorenie bypassu (premostenia) uzavretej cievy existuje aj možnosť tzv. endovaskulárnej revaskularizácie. Táto liečba sa vykonáva v miestnom umŕtvení. Je preto vhodná aj pre pacientov s inými závažnými chorobami, ktoré zvyšujú riziko komplikácií spojených s chirurgickou liečbou. Cez vpich v slabine sa do upchatej cievy zavedie balónik. Jeho nafúknutím sa zúžená cieva rozšíri a v prípade potreby sa do cievy zavedie kovová výstuž – stent, ktorý sa v nej ponecháva natrvalo.